Na Slovensku chýba veľké množstvo elektriny vyrobenej z OZE

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu tvrdí, že na Slovensku chýba veľké množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a Ministerstvo hospodárstva SR používa neaktuálne scenáre vývoja a spotreby. Keďže verejné inštitúcie nezverejnili žiadne vyhodnotenie situácie a potenciálu OZE, SAPI ako súkromná asociácia sa rozhodla dať si vypracovať štúdiu od odborníkov.

Popis stavu sektora a analýza možností

Štúdiu Možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a ich vplyv na elektrizačnú sústavu SR vypracoval Slovenský výbor Svetovej energetickej rady (WEC). Je rozdelená na dve základné časti:

• popis stavu sektora OZE na Slovensku a jeho porovnanie s relevantnými krajinami,
• analýza možností integrácie OZE do distribučnej sústavy.

Zaujímavým zistením je, že národný akčný plán rozvoja OZE z roku 2010 sa nenaplnil pri veterných elektrárňach, kým plánovaná kapacita fotovoltických elektrární bola prekročená prakticky o polovicu.

„Viacero krajín si stanovuje ambiciózne plány na dosiahnutie podielu OZE na spotrebe až do výšky 100 % a to už do roku 2030, prípadne 2040,“ hovorí Ing. Juraj Kubica, PhD., sekretár WEC (Svetová energetická rada) a hlavný autor štúdie. „Slovensko, ako krajina výrazne závislá na dovoze všetkých energonosičov, môže mať aspoň ambíciu výrazne zvýšiť podiel OZE na spotrebe energie pri zachovaní ekonomickej efektívnosti,“ dodáva Ing. Kubica.

Podľa autorov štúdie sa za predpokladu existencie záložných zdrojov pohybuje celková kapacita pre OZE rádovo v stovkách megawattov.„Pripojiteľná kapacita nových zdrojov do elektrizačnej sústavy je v súčasnosti výrazne obmedzená striktnými požiadavkami,“ upozorňuje Kubica. „Technickými opatreniami na inteligentné riadenie distribučných sústav (tzv. Smart grid) a zmenou tarifnej štruktúry je možné odblokovať významnú kapacitu na pripájanie nových zdrojov energie do distribučných sústav,“ konštatuje Kubica.

Chýbajúce 2 %

Štúdia tiež poukazuje na neschopnosť Slovenska plniť energetické záväzky voči EÚ. Tie by sme mali dosiahnuť do roku 2020 14% podielom OZE na spotrebe energie. V súčasnosti však chýbajú 2 %. Ministerstvo hospodárstva SR zatiaľ pracuje len s neaktuálnymi scenármi vývoja spotreby a neexistuje skutočný plán, ako chýbajúcich 650 GWh zelenej elektriny dosiahnuť. Hovoríme teda napr. o fotovoltických elektrárňach s celkovým objemom 650 MW, veterných elektrárňach s objemom 325 MW alebo bioplynových elektrárňach s objemom 100 MW.

„Štúdia poukazuje na nevyhnutnosť transformácie podpory OZE smerom k trhovým mechanizmom. Fotovoltika a vietor, ako najlacnejšie obnoviteľné zdroje, sú pod paritou trhovej ceny. Klesajúcu cenu OZE už čiastočne zohľadnila nedávna novela zákona č. 309/2018 Z.z. o podpore OZE, ktorá má vstúpiť do platnosti začiatkom roku 2019. Avšak lokálny zdroj a ani zavedenie aukcií stačiť nebudú,“ upozorňuje Ján Karaba, člen výkonného výboru SAPI. „Slovenská energetika potrebuje výraznú reformu v rozvoji OZE a na základe tejto štúdie si myslím, že by to mala byť predovšetkým podpora prioritného odberu zelenej elektriny a zrušenie stopstavu,“ dodáva Karaba.

Ďalší krok sa očakáva od ministerstva

Štúdia nadväzuje na závery niekoľko rokov nezverejnenej štúdie pripojiteľnosti, ktorú štátna Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) dlhodobo odmieta zverejniť, aj keď ňou zdôvodňuje 5 rokov trvajúci stopstav. Podľa riaditeľky SAPI, Veroniky Galekovej, tento stav neumožňujúci pripájanie akýchkoľvek nových zdrojov zasahuje do slobody podnikania na Slovensku. Ďalej konštatuje, že „štúdia sa k technickému rozmeru snaží pridať aj ekonomický a tým pádom nájsť cestu, ako plniť aj záväzky Slovenska voči EÚ. Vieme, že pripojiteľný výkon tu za istých podmienok je, no jeho odblokovanie závisí predovšetkým od Ministerstva hospodárstva SR.”

Výstavba slnečných či veterných elektrární na Slovensku je podľa SAPI lacnejšia a tieto zdroje sú aj oveľa flexibilnejšie v porovnaní s jadrovými či fosílnymi.

„Energetickú politiku Slovenska určuje ministerstvo, no my budeme jeho kroky pozorne sledovať a budeme požadovať, aby prijalo ďalšie reformy, ktoré sú, s očakávanou transpozíciou novej smernice EÚ, nevyhnutné. Naša štúdia dokázala absenciu technických prekážok, a je preto načase v tejto veci konečne začať serióznu odbornú diskusiu,“ uzatvára Veronika Galeková.

Zdroj: energie-portal.sk, sapi.sk